Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná

Ako kompostovať

Človek vyprodukuje približne 230 kg odpadu ročne. A to hovoríme iba o odpade v domácnostiach. Zhruba tretinu komunálneho odpadu tvorí bioodpad, ktorý sa skladá najmä z pokosenej trávy zo záhrad, lístia, konárikov stromov, ovocných a zeleninových odpadov, drevenných pilín, kôry či trusu hospodárskych zvierat. Všetko toto sa pravidelne vyvážame alebo spaľujeme, prípadne vytvárame čierne skládky niekde v priestoroch, ktoré priamo neohrozujú naše súkromie. Prečo? Ak nepotrebné suroviny správne zužitkujeme, premeníme na hnojivá, ušetríme životné prostredie aj svoje peniaze za nákup umelých hnojív.

Podľa Európskej smernice 1999/31/EC o skládkach odpadu by sa komunálny odpad do roku 2010 mal znížiť o 25% v porovnaní s rokom 1995, do roku 2013 o 50% a do roku 2020 až o 65%. Kompostovanie je jedno z možných riešení, ako k tomuto cieľu prispevať už dnes.

Kompostovanie

Kompostovanie je prírodný proces, pri ktorom dochádza k rozkladu organických odpadov pôsobením mikroorganizmov, vody a kyslíka na humusové látky. Prečo sa zaoberať kompostovaním? Okrem ekonomického benefitu (tým, že sa zníži množstvo odpadu, platí sa i menej za jeho likvidáciu a navyše sa šetrí výdavkami na priemyselné hnojivá) sú tu aj ďalšie výhody. Napríklad prospieva k zlepšeniu fyzikálnych vlastností pôdy, najmä ťažkých a ľahkých. Kompostovanie znižuje riziko vysychania a prepúšťania vody. Kompostovaním sa získava predovšetkým kvalitné hnojivo, ktoré zadržiava vodu, prevzdušňuje pôdu a dodáva jej živiny.

Kompost

kompostovanie.jpgKompost je kvalitné organicko-minerálne hnojivo, ktorým sú do pôdy navrátené všetky cenné živiny. Na rozdiel od minerálnych hnojív sa do pôdy dodáva aj humus, ktorý veľmi dobre pôsobí na vlastnosti pôdy. Svojou vysokou hodnotou pH pôsobí proti okysličovaniu pôdy. Zrelý kompost možno použiť na rôzne účely, napríklad na jar sa môže aplikovať kompost k zelenine a ku kvetinám, čo podporuje úrodnosť pôdy a rastliny sú zásobované potrebnými živinami. Ďalší spôsob je, že väčšie množstvo kompostu nahrnieme k ovocným či okrasným stromom, kde vrstva kompostu priaznivo vplýva na prijímanie dažďovej vody a kyprosť pôdy. Môžeme ho použiť tiež pri zakladaní nových záhrad alebo trávnikov. Tu pokladáme kompost vo vrstve 1 až 2 cm, odporúča sa zľahka prekypriť. Pri údržbe trávnika prichádza častým kosením tráva o potrebné živiny. Kompost rozhodený na jar a v lete (mulčovanie) umožní prevzdušnenie trávy, udržuje vlhkosť a bráni rastu buriny. Pri pestovaní rastlín v kvetináčoch zmiešame kompost a pôdu či piesok v pomere 1:1.

Suroviny do kompostu

Suroviny vhodné do kompostu: zvyšky rastlín, buriny, kvety, zemiakové šupky, lístie, pokosená tráva, rozdrvené drevo, piliny, hobliny, kuchynský odpad (káva, škrupiny, šupky, kôstky, zvyšky jedál), zemina z kvetov, trus a podstielka drobných zvierat (okrem psích a mačacích), extrementy hospodárskych zvierat (obmedzené množstvo), slama a iné pozberné zvyšky, popol z dreva, novinový papier, kartón, kôra stromov, handry z prírodných tkanín.

Do kompostu nepatria: lieky a liečivá, kovy, plasty, textil, sklo, farby, staré oleje, baktérie, chemické postreky, obsah vrecka z vysávača, zvieracie kosti a mäso, mliečne výrobky, rastliny s vysokým obsahom pesticídov, ohorky z cigariet.

 

 


 

dnes je: 22.8.2019

meniny má: Tichomír

podrobný kalendár

Zákaz vjazdu motorových vozidiel na ulicu Kostolná

Zákaz vjazdu motorových vozidiel na ulici Kostolná

Všeobecná lekárka neordinuje

Všeobecná lekárka neordinuje

Lekárka pre deti a dorast neordinuje

Lekárka pre deti a dorast neordinuje

Oznam zo zdravotného strediska.

Všeobecná lekárka MUDr.Erna Vavrová oznamuje zmenu ordinačných hodín od 1.5.2019. Viď. príloha

webygroup
ÚvodÚvodná stránka